tomáš fábry - dovetra.tym.sk

Časy školské

Skoro ráno budík zvoní,
ech, čo je? Vari horí?
Planý poplach! To len škola,
blbá, do lavice ťa volá.

Tak sa do nej doplazíš,
ťažký ťa čaká kríž.
Učiteľ stále niečo chce,
pýta sa na to, čo sám vie.

Nechápe, že pre iné si tu,
zjesť si prišiel svoju desiatu,
prorokuje, že budeš zametač,
viedenských ulíc vymetač.

Ale čože, už zvoní zvonec,
(m)učeniu je koniec.
Spolužiakov domov vyprevaď,
nie je sa kam ponáhľať.

S tými, čo to majú domov kus,
počkaj na ich autobus.
Potom rýchlo von,
stať sa na chvíľu vandalom.

Kým neprídu rodičia,
za známky ťa zničia,
rýchlo rob sa, že sa učíš,
za knižkami tíško čušíš.

Ale to len naoko,
však vieš ako.
Úlohy si robiť netreba,
isto nie sú pre teba.

Takto to robia tí naj machri,
tak vydrž aj ty deň, dva, tri,
čoskoro budú ďalšie prázdniny,
to budú zase blázniny.

(2. júl 2009)