toggle

Moje básne

Univerzita | Pozri sa | „Výročna” | Sny | (P)oprava | Ona | Čierny deň | Časy školské | Sen koženej hlavy | Najlepší | Matematika | Čas | Dni beznádeje

Matematika

Matematika je fakt veda,
to vám poviem teda.
Skúška ma zajtra čaká,
preto sa tu dnes maká.

Sedím, rátam,
po výsledku pátram.
A keď ho už mám,
do kontrolovania sa dám.

Zase je tam chyba!
Pripadám si ako ryba.
Nemo sedím, ústa otváram,
čo je to za krám?

Je to suma rady,
ktorá má zápory aj klady.
Do nekonečna ide,
a predsa tam raz príde.

Aj keď tomu neverím,
presviedča ma Taylor i Maclaurin.
To som asi trošku kecal,
rady som radšej nechal.

Idem radšej spať,
hádam bude sa to dať.
A keď nie, tak to bude smola,
čoskoro zopakujem si to znova.

(2. jún 2009)