toggle

Moje básne

Univerzita | Pozri sa | „Výročna” | Sny | (P)oprava | Ona | Čierny deň | Časy školské | Sen koženej hlavy | Najlepší | Matematika | Čas | Dni beznádeje

Najlepší

Ide tu o banalitu,
či skôr krutú realitu.
Keď niekto ti ju povie,
prikývneš, veď každý to vie.

Avšak vnútri pravdu tvoju
a ja nech si mám tú moju.
Lepšieho ako ty už niet,
nezmení to ani tisíc viet.

Úspech do oblakov dvíha,
všetci kričia: "Fíha!"
No pozor daj,
ľahko spadnúť môžeš aj.

Keď neveríš, uveríš,
ale až keď tvrdo narazíš.
Život ukáže ti pravdu
a pocítiš tú krivdu.

Nie si najlepší a nikdy nebudeš!
No práve tomu sa teš!
Lebo o to tu ani nejde,
tak nech ťa to rýchlo prejde!

Hlavu hore, svoje ži,
ale pravdu aký si, nie lži.
Buduj česť a hrdosť svojmu menu,
aby malo svoju cenu.

Buď na seba náročný,
snaž sa a buď statočný,
sám najlepšie vieš,
koľko na pleciach unesieš.

Svet je síca iba bublina,
no nie každodenná rutina,
veď pekný môže byť,
tak sa šance chyť!

(13. jún 2009)